Láska nie je sebecká
Posted by Nika H. on Feb 1, 2010 in Ako bolo, Blog | 0 commentsÁno, láska nie je sebecká. S týmto mottom sme prežívali celý víkend strávený v Pavlovciach nad Uhom. Tieto púte, či už zrelosti, radosti, alebo púť rodín organizuje cirkevné spoločenstvo Do
mček pravidelne. Ja osobne som sa zúčastnil na púti prvý krát. A tak by som vám rád priblížil moje zážitky z nej.
Hneď potom, ako sme pricestovali do školy v Pavlovciach, zaregistrovali sme sa a oddýchli si. O ôsmej hodine večer bolo toto veľké stretnutie oficiálne otvorené svätou omšou, ktorú v plnenej telocvični slúžil otec Stanislav Novotný. Po omši sme boli oboznámení s organizačnými pokynmi a nasledovným programom.
V jednej zo školských tried sme si našli pohodlné miesto, zoznámili sme sa a zahrali si zaujímavú hru na uvoľnenie. Po tomto stretnutí nasledovala večerná modlitba vo forme chvál, ktorou sme zakončili celý deň. Večierka bola o polnoci, čo nám celkom vyhovovalo.
O tom, že sme mali počas tohto víkendu naozaj pestrý program svedčí aj budíček, ktorý bol o siedmej práve preto, aby sme všetko stihli. Po spoločnej rannej modlitbe a raňajkách v skupinkách, mal prednášku otec Henrich Grejták. Jeho slová vám poodhalím v nasledujúcich riadkoch:
„Na týchto pútiach sme mali témy lásky a snažili sme sa o ňu. No p
omáha to ľuďom, ktorí sa týchto stretnutí zúčastňujú. Posúva ich to vpred? Áno, aj keď sa to nie vždy darí. A vždy sa
musím sám seba spýtať, kde by som bol, nebyť týchto všetkých slov o láske.
A kto je to vlastne ten sebec? Je to človek, ktorý obieha okolo vlastnej osi, teda on je základom seba. A sebectvo, to je vtedy, keď myslím len sám na seba. Ide s tým aj pýcha. Sebectvo je v podstate veľké klamstvo, ktoré hovorí, že ja som číslo jeden.
Ako proti tomuto bojovať? Istý muž sa modlil ´Pane, veľmi ťa prosím, vylieč ma zo sebectva,… ale len mňa 
.´ Neviem, či by to malo vyzerať takto, ale základom je upriamiť zrak na Boha, lebo on vystúpil sám zo seba a vstúpil k ľuďom. A tak môžeme cítiť, ako sme Bohom veľmi milovaní. A ak mňa niekto miluje, prečo ja nemilujem?
No niekedy je človeku naozaj ťažko a vtedy ti možno pomôžu tieto pasáže zo Svätého písma: Jeremiáš 31,33; Ozeáš 11,4; Izaiáš 43,4; a v nasledujúcom úryvku si môžeš dosadiť svoje vlastné problémy.
“Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: “Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.” Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Bože
j lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.” (Rim 8, 35 – 39)
Mraky nedokážu ublížiť Slnku, ale môžu ho zastrieť. A taký je aj boj proti diablovi, teda protivníkovi, ktorý skrýva svoju tvár.
Ďalšou zbraňou proti sebectvu je modlitba, no nemôžeme sa pri nej uzavrieť do seba, ale máme vystúpiť a otvoriť sa. Teda ak som chorý, nemám ísť v modlitbe len okolo svojej choroby, ale mal by som myslieť aj na iných a na oslavu Boha.
Ďalšia vec, ktorá nás spútava je hriech. Ak zhrešíš, ostaň v otcovom dome. Neodchádzaj si pre potupu ako márnotratný syn. Prelomenie hriechu sa dá uskutočniť pri sviatosti zmierenia, v ktorej by mal byť človek konkrétny.
Boh sa dotýka našich zranení, výjdime s nimi von, nedusme to v sebe a nezatvárajme sa. Sebectvo odoberá kyslík a tak oheň lásky hasne. Preto nech Božia láska ďalej otvára našu lásku. Nie moja, ale Božia vôľa. A nezabúdajme, že láska je zadarmo, nedá sa za ňu zaplatiť. Tak ako dieťa nezaplatí za lásku svojich rodičov, tak ani my ju nikdy nesplatíme Bohu.
Ak vyjdeme k Bohu, tak ľahko vyjdeme aj k ľuďom. Nedovoľme sa uzavrieť od lásky. A Božie symboly nech nám neslúžia ako talizmany, ale ako pomoc pri tejto našej ceste.“
Mňa osobne táto prednáška veľmi oslovila. Po nej nasledovala práca v skupinkách, počas ktorej sme sa zabávali zaujímavými hrami a niektorí si pripravili otázky na nasledujúci dialóg s hosťom otcom Henrichom Grejtákom, kde sa to kvalitnými odpoveďami a komentármi z jeho strany len hemžilo. Po tomto dialógu nasledoval Belgický tanec a tanec Čivauva. Na obed nám pripravili perfektný guľáš. Ak mal niekto záujem, mohol sa zúčastniť tichej adorácie, sviatosti zmierenia alebo modlitby príhovoru. Pešia púť k hrobu Anky Kolesárovej do Vysokej nad Uhom bola sprevádzaná ružencom a spevom. Pri hrobe sme boli oboznámení s jej životom a s tým, ako pri ochrane svojej dievčenskej čistoty stratila život. Zastavili sme sa aj pri jej soche a naše kroky už vo voľnej debate viedli smerom do kostola.
Po svätej omši nasledovala večera a “randenie“ pre tých, ktorí chceli, či mali s kým. Ostatní sa bavili buď skupinovými hrami, alebo oddychom pred spoločnou moderovanou adoráciou. Táto adorácia bola pre mnohých najsilnejším zážitkom, ktorý si so sebou odniesli. Niektorých ste sa videli usmievať a iní mali zasa v očiach slzy. Boh totiž pôsobí rôzne.
A aby som nezabudol, pred adoráciou, ktorú moderoval otec Grejták, bol večer svedectiev. Spomeniem jedno, ktoré sa mne osobne páčilo najviac. Čítal ho veľmi dobrý kamarát tiež mladého, no telesne postihnutého muža. V podstate sme sa dozvedeli ako sa spoznali. Ich priateľstvo bolo vymodlené. Tento mladík, sa za toto ich stretnutie modlil celý rok. Mal okolo seba človeka, ktorý mu pomáhal, no to bolo málo. Chcel, aby človek, ktorý je s ním, nebol len jeho pomocníkom, ale aj priateľom. A po roku takéhoto človeka aj stretol.
Táto noc bola posledná a niektorí chceli stráviť so svojimi novými priateľmi čo najviac času. A tak ich otec Pavol Hudák sústredil do jedálne, aby nerušili celonočnú adoráciu a celkové silencium, teda posvätné ticho.
Ranným budíkom sa Púť radosti pomaly schyľovala ku koncu. Tento deň sme sa ešte zúčastnili rannej modlitby, raňajok a svätej omše, ktorá bola aj výzvou k tomu, aby sme načerpanú silu a svedectvo nesebeckej lásky podávali ďalej. Na záver otec Hudák zhrnul celú púť. Zúčastnilo sa jej asi 466 mladých zanietených ľudí. Organizátori, dobrovoľníci, hudobníci a animátori vytvorili počas tohto víkendu veľmi dobrú atmosféru. Zostávalo sa už len rozlúčiť…
O najbližších akciách Domčeka sa môžete dozvedieť na stránke: www.domcek.org
Gabriel Kuľbak
0 Comments
Trackbacks/Pingbacks